Cesta k moru s Ivanom a jeho "čertom"
Raz sme si tak s najlepším kamarátom Ivanom povedali, že sa ideme okúpať k moru a prevetráme motorky resp. aj skúter :-). A tak sme aj išli. Vyrazili sme vo štvrtok na obed. Doplnili sme nádrže našich "motocyklov" – mojej KTM 390 a Ivanovho čerta – Hondy PCX 125, vypili kávu a vyšli v ústrety dobrodružstvu.
Zvolili sme čo najkratšiu a najrýchlejšiu cestu, samozrejme s prihliadnitím na čerta – mimo diaľnic. :-) V Maďarsku sme zamierili smerom na Szombathely a potom na Lenti, bolo poznať, že je čoraz teplejšie a teplejšie. Maďarsko bolo nudné, samá rovina a kukurica, ale zastavovali sme na občerstvení nás aj strojov, cestovnú rýchlosť sme udržovali okolo 80-90. Sem-tam (7x) nás neposlúchal držiak navigácie na čertovi a tak sme si nútene robili prestávky a hľadali telefón popri ceste.
Po prejdení hranice s Chorvátskom sme zamierili smer Záhreb, kde sme omylom odbočili na pár KM na diaľnicu. Snažili sme sa my aj čert, :-) no po pár km sme našli zjazd resp. mýtnicu a tak "cez obrubník" sme rýchlo opustili diaľnicu a vrátili sa späť na okresky.
Keď sa únava už pomaly hlásila, tak sme už podvečer (okolo 21-ej) pozreli nejaké ubytko pri Karlovači na osamotenej farme, kde nás domáca prívítala pálenkou a plnou chladničkou piva, a že môžme si dať koľko chceme a peniaze jej máme nechať ráno v hrnčeku. Bolo to parádne zakončenie dňa aj s večernou samoprehliadkou múzea, nad ktorým boli izby. Samozrejme, že som neodolal a "pár" vystavených krojov som si musel vyskúšať. Bolo veselo :-) a okolo polnoci sme sa radšej pobrali do postele, aby sme nenašli ďaľšie "zaújmavé" vystavené kúsky.
Druhý deň nás odmenil za únavnú cestu! Ráno bolo krásne, skromne sa naraňajkovali (ako drevorubači) a vyrazili doraziť už posledných 200 km do Bašky. Cesty boli skoro prázdne, veď kto by tadiaľ aj chodil :-), ale za to pekné (samý les a zákruta). Už sa nám v diaľke pomaly otváral pohľad na more a o to viac KM postupne ubúdali samé.
Bolo to niečo úžasné, vpravo more, vľavo skaly, nádherné zákruty, veľmi sme si to užívali. Prešli sme Krkský most, prekrásna stavba klenúca sa nad morom. Zrazu pred nami 10 km kolóna a vonku 35 °C, neváhali sme ani sekundu a pri predstave zastať naobliekaný v tom teple a čakať v kolóne, sme to gustiózne "strihli" po stredovej čiare až na jej samý začiatok. Bola to chvíľa a už sme pomaly, ale isto míňali tabuľu: Dobro došli, Baška. Tak sme to zvládli! Zamierili priamo k ubytovaniu, kde na nás už čakala Ivanova žena (Júlia), ktorá tu dovolenkovala už týždeň predtým ako sme prišli my. Nájsť náš apartmán nebol problém, keďže jéj "mávanie" som zazrel na 500m. Bol priamo na pláži, rýchlo sme zhodili motooblečenie, dali na seba plavky a s vidinou dobre vychladeného čapovaného pivka, sme hladali, kde sa usadíme. Večer sme posedeli pri mori, vyskúšali morské potvory a zakončili večer, "u suseda", kde hrala živá hudba a blížiac sa k polnoci, sme sa chtiac nechtiac s Júliou postupne začlenili medzi hudobníkov a "hrali" s nimi. Neskoro v noci sme sa všetci vrátili na apartmán načerpať sily na nasledujúci deň.
Tretí deň, sme si dali ľahké raňajky v miestnej pekárničke a vydali sa na motorke a čertovy preskúmať okolie Bašky a pobrežie. Okolo obeda nás Júliina mamka pozvala na výborné domáce rezne, kde sme poobedie strávili s celou jej rodinou a pri dobre vychladenej domácej od jej otca a rôznymi historkami, sme sa ani nenazdali a už bol skoro podvečer. Tak sme chceli ešte využiť náš posledný večer pri mori, okúpať sa a užívať večernú atmosféru malého mestečka v malej taverne na pláži s miestnymi.
Štvrtý deň, v nedeľu ráno sme sa už balili a dali apartmán postupne do "normálneho" stavu. Rýchle raňajky v už dobre známej pekárničke, nabalili sme motorky a mohli sme vyraziť domov. Naposledy sme sa pozreli na more, prekľučkovali preplnenými cestičkami po Krku a zamierili smer Slovinsko, aby sme mali trochu zmenu a išli inou trasou. Ivan išiel ako prvý, jeho typická strnulá póza skútristu už bola nastavená a už sme mazali! Spiatočná cesta nám zabrala oveľa viac času. Slovinskom bola cesta úžasná, samé malebné obce až osady, úzke cestičky so zákrutami a nádherné výhľady. V Slovinsku sme si dali obed v podivnej reštaurácii, kde nemali jedálny lístok (čašník nám na požiadanie menu, stále iba vymenoval ake jédlá majú na výber – divný koncept reštaurácie :-) ), ale prekvapivo jedlo bolo chutné. Pokračujeme ďaľej, navigácia nás vedie zase cez Chorvátsko (ponad Záhreb), okreskami popri hranici. Neskutočné, po 8 hodinách jazdy sme stále v Chorvátsku !!! Prichádza pocit skleslosti, na KM pred nami ani nechceme pomyslieť, a aj keby chceme, tak sa nám telefón vypol z prehriatia (vonku 36 °C) a nemáme na čom pozrieť ako ďaľej. Tak teda nútená technická prestávka na najbližšej pumpe, a nenápadne putuje télefón do mrázáku medzi nanuky. :-)
Po chvíli v mrazáku už všetko funguje a pokračujeme. Zase sa vraciame do Slovinska (podľa navigácie), ale iba na skok, chvalabohu. Blížime sa k Maďarskej hranici a vravíme si už iba 1 krajina a sme doma. Tentokrát bolo v diaľke poznať ako sa mení počasie, začiná slabé mrholenie. Do pol hodiny všetko čierne a lejak ako z krhly. Nevadí, obliekame nepremoky a ideme hlava-nehlava. Dotankujeme tátošov pri Šoproni a či chceme, alebo nie už už sme v ďaľsej krajine (nie Slovensko). Rakúsko !! Pousmialy sme sa a hovoríme si, tu sme dnes ešte neboli a vôbec sa už nad trasou nezamýšľame, iba ideme ďalej ako roboti. Čím menej KM do cieľa, tým rýchlejšie čert prekvapivo začína ísť. V diaľke tabuľa Kittsse a zrazu už vytúžená a tá správna krajina – Slovensko, diaľnica smer Brno, a na tachometry vražedných 120. Čert už asi zapol posledné turbo. Zrazu tabuľa Borinka a neveríme vlastným očiam, sme doma, po 12-tich hodinách non-stop sedenia na motorke a čertovi, sme to dali !!! O pár minút, (už v garáži) pri zaslúženej vychladenej Plzni, pozrieme na seba nepríčetným pohľadom od únavy, tak čo? O rok znovu, nie ? :-) :-)